Myslivost, lovectví, myslivecká videa, lovecká videa, myslivecké fotky, lovecké fotky

Jeleň strelený 16. septembra. Od piatku som blúdil po lesoch a hľadal jeleňa ktorý by „stál za to“. V sobotu ráno som sedel na dlhej lúke kde mi za chrbtom reval jeleň. Pár krát zareval a začal sa ku mne približovať ja som len dúfal že ešte neprejde cez lúku lebo viditeľnosť bola veľmi slabá. Avšak moje prosby neboli vyslyšané a jeleň aj s piatimi kusmi holej prešiel cez lúku, a zašiel do hustej, trnkovej húštiny. Zobral som roh a pár krát zamrnkal. Jeleň mi okamžite odpovedal a takto sa začala naša „debata“ pri ktorej mal však jeleň výhodu lebo bol krytý porastom. Podľa hlasu som usúdil že stojí na kraji húštiny, počul som ako búchal parohami do okolitých stromkov ale nie a nie vyjsť von. Pomaly sa rozvidnelo a jeleň zatiahol za kopec. Už som si začínal baliť veci, keď vtom som zbadal že na lúčku vyšiel diviak. Taký šesťdesiat kilový lanštiak. Pomaly som namieril avšak diviak sa pustil smerom odo mňa. Po písknutí zastal a hlavu kúsok pootočil mojim smerom. Vtedy padla rana po ktorej diviak vyskočil do výšky a začal sa krútiť na mieste s hlavou zapichnutou do zeme. Okamžite som vedel že to nebola dobrá rana a preto som rýchlo vystrelil ešte raz keď diviak vchádzal do trniek. Mierny pokles zadnej časti tela a už mi zmizol v húštine. Poznáte ten pocit, keď je poľovník nahnevaný sám na seba lebo sa možno zachoval zbrklo, možno som mal počkať ale to je už v tých chvíľach nepodstatné lebo je potrebné čím skôr ukončiť trápenie postrelenej zveri. Onedlho prišiel kamarát a spolu sme išli na nástrel. Svetlá farba s drobnými kostičkami , čo svedčilo ranu na rypák. Nedá sa nič robiť ponárame sa do húštiny a sledujeme pofarbenú stopu. Onedlho sme diviaka zodvihli ale nedalo sa mi ho dostreliť. Nakoniec sa mi ho asi po kilometri podarilo dostreliť z piatich metrov. Diviaka sme ošetrili a odviezli na chatu. Večer som pokračoval v hľadaní jeleňa avšak neúspešné. Zaujal silný hlas ktorý sa ozýval zo strmého svahu. Ráno ma zastihlo na lesnej cestičke kade som piršoval za silným hlasom ktorý sa neustále ozýval z jedného miesta. Už so nebol od neho ďalej ako na sto metrov keď som pred sebou spozoroval pohyb, cez cestu prechádzali mladé jelene s jelenicami. Pomali som sa približoval keď vtom jeleň zareval veľmi blízko mňa. Ostal som stáť a ďalekohľadom prehľadával porast predo mnou. Zrazu som ho zbadal približoval sa ku mne. Prišiel na pár metrov aj s dvomi jelenicami. Jeho sila ma ohromila bol to obrovský jeleň ktorého trofej som odhadoval na zlatú medailu. Avšak kým ho stihol lepšie posúdiť , zbadali ma jelenice a pustili sa dolu kopcom. Jeleň ktorý je na fotke mu robil „štatistu“ . Bol to bočný jeleň ktorého som strelil po päťdesiatych metroch. Zbadal som ho na tridsať metrov a hneď bolo rozhodnuté že je to jeleň ktorý „stojí za to“. Padla a rana a s ňou aj jeleň. Nasledovalo vzdanie posty ulovenej zvery . Sadol som si k jeleňovi a stále som si prezeral tu zaujímavú trofej....