Čechoslovák - úlovky (ČR, SR) - Fotografie - Myslivost, lovectví, myslivecká videa, lovecká videa, myslivecké fotky, lovecké fotky

27.12.2021 17:28 vložil Lukáš Bernklau
Dnes jsem si znova tento příběh přečetl a zavzpomínal na Jardu, který předčasně odešel do mysliveckého nebe a na všechny lovecké, ale i nelovecké setkání, které od roku 2018 díky těmto stránkám , kde jsme se seznámili společně prožíváme.

12.8.2018 23:17 vložil myoview
Lovu zdar! Ide ti (nielen) to pisanie.

12.8.2018 10:38 vložil Stanislav Lesk
Lovu Zdar!

11.8.2018 12:09 vložil Pavel Charvát
Lovu zdar.

11.8.2018 08:25 vložil Milan Jirmann
LOVU ZDAR!!!

11.8.2018 06:33 vložil Josef Vršan
Lovu zdar

10.8.2018 17:55 vložil Miroslav Kandráč
Všetko to začalo ešte v roku 2017, krátkou správou na nemenovanej sociálnej sieti. Napísal mi ju pán Lukáš B. a znela takto - „Tak moc jsem se začetl do příběhů, které máš na www.myslivost-lovectví.cz, že jsem se nakonec rozhodl udělat nabídku...Pokud máš odvahu cestovat a budeš-li mít zájem, tak Tě zvu v roce 2018 na lov srnce do české republiky, kraj pardubický....když budeš chtít, tak napiš, já se pak ozvu a domluvíme zbytek =) Přeji hezký večer, Lesu a myslivosti zdar! A Napiš knížku, protože ty příběhy jsou super...“ Ja ako začínajúci poľovník a najmladší člen nášho združenia, ktorý sa k povolenke na srnca tak skoro nedostane som nemal na výber a zaujímavú ponuku som prijal. Po ďalších správach sme sa spolu s Lukášom dohodli na presnom termíne a dokonca pozval na lov aj môjho otca. Dátum lovu sme dohodli na 13-17.6.2018. Aj keď do nášho odchodu bolo ešte ďaleko ja som sa už nevedel dočkať. Postupne sme sa s Lukášom pomocou internetu lepšie spoznali. Po každej vychádzke v revíri sme si referovali, kto čo videl a samozrejme ak nám to Diana dopriala aj kto, čo ulovil. Čas plynul rýchlo ako voda a prehupli sme sa do roku 2018. Každý deň sme odškrtávali z kalendára a dohadovali sa ako bude lov prebiehať. Posledné týždne pred odchodom sme s otcom dostali inštrukcie o ceste a o veciach, ktoré si určite musíme vziať. Najviac ma prekvapila požiadavka, aby sme určite nezabudli plavky. Keďže ja aj otec nie sme žiadni milovníci vody a plávať vieme ako kamene, mali sme z tejto požiadavky zmiešané pocity. Keď som sa Lukáša opýtal načo sú nám plavky, stále sa odpovedi vyhol a povedal, že sa máme nechať prekvapiť. Tým pádom sa naše nadšenie z lovu čiastočne zmenilo na strach z utopenia v nejakom českom rybníku. Prišiel čas odchodu a otec chcel dokonca nenápadne zabudnúť plavky, ale ako správny syn som sa nechcel utopiť sám, tak som ho upozornil, aby si ich radšej zbalil. Tým pádom sme mali už všetko a boli sme pripravení na medzištátnu cestu. Fabia combi s plným kufrom vyrazila ráno o 4:30 smer Chrudim. Po pár prestávkach na natiahnutie sa, sme o 12:15 dorazili do nášho cieľa. Lukáš nás už čakal a spolu sme zašli na obed do krásnej poľovníckej reštaurácie. Po výdatnom obede sme prišli na miesto pobytu k chatke uprostred revíru Vortová, v ktorom sme mali naplánovaný lov. Keď sme sa začali vybaľovať Lukáš sa nezdržal a zasmial sa nad množstvom batožiny, ktorú sme priviezli (2 kufre, 2 batohy a obuv) v podstate len to najpotrebnejšie. Hneď v deň príchodu nás večer Lukáš vzal na prechádzku revírom a ukázal nám miesta, kde budeme poľovať. Po oboznámení s miestami sme sa vybrali na prvú postriežku. Otec sedel sám na sedačke pri smrekovej mladine a my s Lukášom sme sedeli na druhej strane mladiny na sedačke pod brezou. V ten večer fúkal naozaj studený vietor a k tomu aj jemne pršalo. Nás správnych poľovníkov však takéto počasie síce prekvapilo, ale z poľovačky nevyhnalo. Ale zver mala viac rozumu a okrem líšky a jedného kusa srnčej zveri sme nevideli nič. Po príchode na chatu mi zazvonil telefón a mamka mi oznámila, že sa mojej sestre predčasne narodilo bábätko a je v nemocnici. Dlho sme sa v chate rozprávali a čakali na ďalšie informácie z nemocnice. Krátko pred polnocou zazvonil mobil znovu a mamka nám oznámila, že sestra aj malý Miško sú v poriadku. Bola to krásna správa, keďže to bolo otcove prvé vnúča a právoplatne sa z neho stal dedko a zo mňa ujo. Po tejto správe sme pokojne zaspali. Druhý deň začal o 3:00, rýchla príprava a už sme v zelenej Octavii smerovali do revíru. Otec išiel na sedačku kde bol večer a ja s Lukášom sme si sadli na nový kazateľnicový posed. Pozorovali sme dve srny, jedno srnča a srnca, keď ticho rána preťal výstrel. Jasné znamenie toho, že otec mal šťastie. Chvíľu sme počkali a pomaly sme sa vybrali na krátku pochôdzku, na ktorej Lukáš zahliadol dobrého srnca, ktorého som si ja však nevšimol . Pomaly sme sa blížili k otcovi. Lukáš bol nervózny a bál sa, že otec srnca chybil. Ja som ho však ubezpečil, že otec je slušný strelec a nezvykne sa mýliť. Keď sme prišli k otcovi priviedol nás už rovno k zhasnutému srncovi. Bol to dobrý vyradový srnec na ľavej strane slabý šestorák a na pravej strane mal kmeň bez výsad. Typický škodník. Nasledovalo vzdávanie pocty ulovenému srncovi, predávanie zálomku a gratulácie ukončené slovami „Lovu zdar.“ S dobrým pocitom sme sa vrátili na chatu a dospali to čo sme v noci nestihli. Po obede si pre nás Lukáš pripravil skvelý program a ukázal nám kultúrne pamiatky v blízkom okolí. Boli sme sa pozrieť aj na vodnej nádrži Seč a na zrúcanine hradu, ktorý sa nad ňou vypínal. Každú minútu dňa mal Lukáš dokonale naplánovanú a stále mal pre nás nejaké prekvapenia. Po neskoršom obede sme sa opäť vrátili na chatu a pripravovali sme sa na večernú čakanú. Otec si sadol na sedačku, kde sme boli večer a my dvaja sme ostali verní kazateľnicovému posedu blízko, ktorého Lukáš zahliadol srnca. Ako prvý sa na lúke ukázal mladý srnec. Zo začiatku sme si mysleli, že má iba jeden parôžok v tvare vidlice, ale po lepšej obhliadke sme zbadali aj druhý asi 2 centimetrový parôžok. Neboli sme si istý jeho vekom a ani tým, či ho má odlomený a preto sme ho nechali na pokoji. Priblížil sa na našu úroveň a z ničoho nič zdvihol hlavu a odskočil späť do lesa. Lukáš vtedy povedal „Diana ho odohnala aby ti poslala lepšieho.“ Vtedy ani nevedel akú mal pravdu. Prešlo pár minút a na lúke sa objavil ďalší srnec. Naozaj dobre založený asi dvojročný srnček s peknou rozlohou a slušnou hmotou. My sme však stále verili, že sa tu musí ukázať aj nejaký starší srnec. Nič sa nedialo a tak som zobral foťák a snažil sa zachytiť mladého srnčeka. Ako tak fotím drgne do mňa Lukáš ukáže na pravú stranu a vraví „Srnec, dobrý, starý, střílej.“ A podával mi svoju guľovnicu CZ550 6,5x55. V tom okamihu sa mi myseľ zastavila, vzal som zbraň do ramena, kríž som ustálil na lopatke a vystrelil. Srnec po komorovej rane ostal v ohni. Prebil som tak nešťastne, že vystrelená nábojnica vypadla von oknom. Čo si všimol aj Lukáš a neodpustil si vtipnú poznámku, že prečo som ju vyhodil. Zaisťujem a skladám zbraň. V tej rýchlosti pred výstrelom som ani nestihol dostať loveckú horúčku. Tá však po výstrele nedala na seba dlho čakať. Ukazujem Lukášovi trasúcu sa vystretú dlaň. Je mu to smiešne a vlastne sa z toho smejem aj ja. Celé tie mesiace písania, plánovania a očakávania práve vyvrcholili v krátkom okamihu. Pozerám cez okno posedu a kontrolujem svetlý fľak na kraji lesa. Je tam srnec, leží a ja sa trasiem na posede a rekapitulujem si priebeh krátkeho lovu. Keď som sa upokojil opýtal som sa Lukáša, aký ten srnec je. Jeho odpoveď ma prekvapila – „Ja nevím, viděl sem, že je starý, ale co má na hlavě nevím.“ Trocha ma to prekvapilo, ale verím jeho dlhoročným skúsenostiam a verím, že sa nemýli. Balíme veci a schádzame s posedu. Hneď pod oknom zbadám vyhodenú nábojnicu a vkladám si ju do vrecka. Zapínam fotoaparát a celú asi 110 metrovú cestu k srncovi si kamerujem. Už z diaľky vidíme hrubý mohutný krk, čo svedčí o staršom srncovi. Po príchode k nemu sa skláňam a dvíham do rúk šedivú hlavu starého vidláka. Lukáš sa nemýlil. Po prvotnej obhliadke sme sa zhodli na veku 7+. Srnec s krátkym parožím vidláka a takmer bez ružíc vykazuje všetky známky spiatočníka. Leží na ľavom boku s hlavou otočenou do lesa, ktorý mu poskytoval ochranu celý život. Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ. Srnca otáčam na pravý bok a z rúk nového dobrého kamaráta Lukáša preberám zálomok ako znak úcty k ulovenej zveri. Ostávam pri srncovi, zatiaľ čo Lukáš odchádza po otca. Ticho rozjímam, ďakujem patrónom a vtedy si spomeniem, čo povedal Lukáš na posede a uvedomujem si, že Diana mi skutočne poslala lepšieho srnca. Užívam si tieto chvíle aj keď muchy dobiedzajú stále viac. Prichádza otec a praje mi lovu zdar. Spolu sa odfotíme, srnca vyvrhujeme a vraciame sa na chatu. Po úspešnom love nasleduje pohodový večer, kedy si pripíjame na zdravie malého Miška a zajedáme to skvelým Lukášovým grilovaným mäsom. Oslavujeme samozrejme aj otcov ranný a môj večerný úspešný lov. Večer s priateľmi pri pivku, grile a poľovníckych príbehoch sa pomaly končí a nasleduje potrebný spánok. V piatok hneď od rána nás Lukáš oboznamuje s programom. Deň sme začali návštevou miestnej obory Uherčice o ktorú sa Lukáš stará a po tom sme navštívili zrúcaninu hradu Lichnice. Po tom všetkom nadišiel čas na prekvapenie, ktoré pre nás Lukáš chystá a pri ktorom budeme potrebovať plavky. Náš strach však zmizol, keď sme sa s otcom ocitli v miestnosti s vírivkou a saunou, ktorú sme mali sami na celú hodinu. Po skvelom wellnese sme si dali úžasný obed a ďalšiu hodinu sme strávili v soľnej jaskyni, kde sme sa pekne vyspali. Lukáš to pre nás pripravil dokonale a myslel na všetko. Večer k nám na chatu prišla Lukášova mama s partnerom Jarouškom, ktorý je taktiež myslivec. Pri západe slnka nás ešte Lukáš pasoval za lovcov srnčej zveri v Českej republike. A nasledovalo pohodové posedenie v príjemnej spoločnosti. V sobotu večer sme už chceli vyraziť domov a tak sme cez deň zašli pozdraviť Lukášovu mamu a Jarouška a odišli sme sa pobaliť. Ja som sa ešte večer vybral s Lukášom rozlúčiť sa s nádherným revírom. Odchádzali sme so západom slnka. Na chate nás čakal otec a Fabia s plným kufrom. Po krátkej večeri sme sa rozlúčili s Lukášom a dali sme sa na dlhú cestu domov. Takto nejako sa začalo nové československé mysliveckopoľovnícke priateľstvo. Viem, že toto nebolo naše posledné stretnutie, pretože sme sa už dohodli na ďalších spoločných stretnutiach. Na koniec, by som chcel ešte raz poďakovať za všetko, čo si pre nás Lukáš pripravil. Je to myslivec s veľkým M, ktorý dodržiava všetky české myslivecké tradície tak, ako sa to patrí. Bolo to nezabudnuteľné, plné humoru a nových skúseností.

10.8.2018 16:17 vložil Miroslav Kandráč
Celý príbeh mi sem nechce pridať pravdepodobne je veľmi dlhý.